Nedavno, ked som bola v Nitre na skuske, a isla som sa s priatelom prejst do nakupneho centra, nemohla som obist okolo knihkupectva bez toho, aby som sa nepozrela ake maju knizky, ako som sa tak prechadzala pomedzi regale mi zrak padol na jednu knizku... volala sa Deti mojho srdca.
Hned som tu knizku otvorila a so zaujmom zacala listova. Vzdy si poviem ze su knizky drahe a ziadnu si nekupim a radsej si poziciam,ale citila som ze tato je nieco extra...
Su to pribehy z detske onkologie v Bratislave, ktore sa rozhodla zverejnit setricka z oddelenia, ktoru velmi obdivujem, pretoze vidiet denodenne trpiet deti, ktore podliehaju zakernym chorobam je tazke a naozaj ma tato knizka chytila za srdce. Hlavne v tom ,ako to vsetko prezivaju s detmi a ich rodicmi, vznikaju tam silne priatelske puta a naozaj tie deti obdivujem aj ked su tam aj pribehy deti, ktorim sa bohuzial nepodarilo vyhrat nad chorobou, cela ich pohltila a zomeli vo velkych bolestiach.
Je to zvlastne, ale pocas citania mavam vselijake pocituy, hlavne ked sa mi vsetci cuduju, ze ako to mozme citat, a verte ci neverte NEVIEM. Bola to cisto intuicia, ktora ma zaviedla ku tej knizke a ani neviem preco som si ju kupila... mozno to tak ma byt, mozno sa mi tieto poznatky raz zidu, uvidime...
Komentáre
Uzasneee