Zasiahla ma ako z neba...bola este krehka...
Vtedy som si myslela, ze aka je ta laska krasna. Postupne prichadzali prve nedorozumenia, hadky... starosti. Ale ja som stale lubila. Lubila a aj lubim. Stale toho isteho,ale viem ze nikdy nebudem stastna...
A preco? Sme naozaj az taky rozdielny? Impulzivny, obaja tvrdohlavy, ale aj tak sa milujeme. Aj ked dalej uz nemozem, neviem sa ubranit mojim citom.
Mozno prichadzam o nove prilezitosti,mozno o krajsi vztah...
A mozno o nic... viem ze MILUJEM, ale na pravu lasku uz neverim. Niektori, ktori si ju nezasluzia ju maju a taky, ktori cely zivot o nej len snivaju su vecne opusteny....
Zrejme dnes pridem o moju najvacsiu lasku..tu prvu..ale mozno tym nieco aj ziskam...
Slzy sa mi tisnu do oci, ked si pomyslim, ze s nim uz nebudem, ze ho nikdy nepohladka, nepobozkam, neobijimem...
Ale preco vlastne??? Sama som to tak chcela a uz niet cesty spat, pretoze viem, ze s nim stastna nikdy nebudem...
Moje srdce mi pukne, rozlomi sa na dve polovicky. A ja vzdy budem vediet, ze ta jedna patri jemu.
Komentáre
Pomozes mi
nastavenia
Dikydiky diky ak sa mi to podarí napíšem
Básnička!!!!!!!!!!
Milovat je zla vec ,milovat je debilina, neodporucat nikomu lebo skape nachvilu,.