Tak aby som sa troška predstavila...som normálne 18 ročné dievča, ktoré túži po normálnom slušnom živote.Mám za sebou toho už dosť a aj ked občas moju minulosť zo srdca nenávidím, určite mi dala aj niečo pozitívne...aj ked niekedy mám dojem že je v mojom živote toho viac negatívneho ako pozitívneho...
Doteraz som si myslela, že v podtate mám všetko...vlastne aj mám a pri tom nemám nič...viem,človek by si mal veci viac vážiť, nebrať ich ako samozrejmosť, pretože ked ich stratíš, zrazu zistíš, aké boli dôležité...
Priateľstvá som si odjakživa veľmi vážila,pretože nieje veľa skutočných priateľov ako som sama nedávno zistila...a asi pre to,že ich pokladám za také významné sa mi nedaria...niekedy mam pocit, že mi je súdená samota...aj ked neviem prečo,ale asi to tak má byť..som obklopená množstvom skvelých ľudí a aj napriek tomu sa cítim osamelá...Mám skvelú rodinu, ktorá ma vždy vo všetkom podrží, aj ked je otec až priveľký moralista, mám voči nemu rešpekt...a mamina??Tá je pre mňa najdôležitejším človekom v mojom živote...aj keď to nevie, pretože nepatrím k ľudom, ktorí dávajú svoje city najavo...ale hádam vie,že ju ľúbim, však ako každé dieťa svoju matku.
Teraz, ako 18 ročná som pripravená vyletieť z hniezda a začať na novo...idem na vysokú školu do Nitry a aj keď sa teším prevláda u mňa strach či to zvládnem. Mám priateľa, už vyše 2 rokov, myslela som, že ma podrží,ale tie večné hádky ma ničia.. ja už niekedy neviem ako ďalej...
Preto som sa orzhodla,založiť si blog...aby som mala kam písať moje myšlienky a básne a všetko...
Komentáre
zivot
kamarati vzdy zostanu len kamarati a ked pride skutocny problem zistis ze si v tom sama ...